Silno ozbrojení opičiaci s nízkou morálkou

18.8. 20201754x

ONI SÚ SILNE VYZBROJENÍ OPIČIACI S NÍZKOU MORÁLKOU, A ČO MY?

Ktorí ste čítali Základy sociológie 6*, druhé dva odstavce vám budú známe. Tému však rozšírim o zaujímavé skutočnosti a nové poznatky. Kto aspoň chodil okolo KSB vie, že Homo Sapiens Sapiens je súčasťou biosféry a špecifickým druhom „zvieracej ríše“, kde sa jeho potenciál môže vyvíjať rôznymi smermi, hore ku hviezdami alebo dole ku… o tom sú stroje psychiky, ktoré sme spomínali v minulých článkoch. Ide o to, že HSS má v sebe tú zvieraciu komponentu fixne stanovenú inak by pri nulovej kultúre v divočine neprežil. Lenže čo keď už nulovú kultúru a divočinu nemáme? Otázkou je ako dokáže s tou zvieracou komponentou a aj ostatným potenciálom ďalej pracovať.

 

Etológovia u živočíchov odhalili nasledujúce zákonitosti: čím „menej“ príroda daný biologický druh vyzbrojila (zuby, kopytá, pazúry, rohy, jed pod. – to sú tie zbrane), tým „nižšia“ je „vrodená morálka“ jeho zástupcov. Táto zákonitosť sa u živočíchov prejavuje nasledujúcim spôsobom:

  • Predstavitelia od prírody „silne vyzbrojených“ druhov (ako mäsožravcov, tak i bylinožravcov) sa v prípade vnútro druhových konfliktov veľmi zriedkakedy navzájom mrzačia alebo zabíjajú a vo vzájomnom boji nesústredia cieľavedome smrteľné alebo mrzačiace údery a uhryznutia, ktoré inak bežne používajú pri love svojej koristi alebo pri obrane. Konflikty vznikajúce pri vnútro druhovej konkurencii medzi jedincami „silne vyzbrojených“ druhov majú v absolútnej väčšine prípadov podobu súbojov, v ktorých rozhodujúcu úlohu hrá predvádzanie zastrašujúcich postojov a vydávanie zastrašujúcich zvukov, a až keď to nevedie k požadovanému výsledku, dôjde v takomto súboji aj na silový stret, ktorý však nie je vedený s cieľom svojho súpera zabiť či zmrzačiť, lebo inštinktívne programy vnútro druhovej konkurencie zabraňujú použitie smrteľných alebo mrzačiacich útokov a predpisujú použitie iných, život neohrozujúcich a nemrzačiacich spôsobov útoku a obrany, aby nebol v dôsledku zmrzačenia znižovaný životný potenciál daných jedincov. Taký stret je ukončený, keď porazená strana opustí miesto konfliktu alebo zaujme príslušný pokorný postoj. K smrti a ťažkým zraneniam dochádza v takých súbojoch zo štatistického hľadiska zriedkakedy, lebo likvidácia protivníka nie je cieľom inštinktívnych programov vnútro-druhovej konkurencie. Toto inštinktívne naprogramované „odmietanie“ zabíjať a mrzačiť svojho protivníka vo vnútro druhovej konkurencii etológovia nazývajú „vrodenú ušľachtilosťou“, „vrodenou morálkou“ a hodnotia ju ako „vysokú“

 

  • Prírodou „slabo vyzbrojené“ druhy majú „vrodenú morálku“ veľmi „nízku“ alebo prakticky žiadnu, tj. vo vnútro druhovej konkurencii jedincov je prípustné prakticky všetko, lebo v prírode sa s tak slabou „výzbrojou“ vzájomne zabiť či zmrzačiť nedokážu. A ak k niečomu takému dôjde, tak len vďaka nejakej nepriaznivej zhode okolností a zo štatistického hľadiska sa to stáva zriedkakedy. Absencia alebo „slabosť“ „vrodenej morálky“ sa prejavuje v tom, že konflikt nemusí byť súbojom, ale kolektívnou štvanicou usporiadanou proti jednému jedincovi skupinou iných; podvod je tu normou a demonštrácie pokorného postoja môže byť ľsťou s cieľom prerušiť neúspešne vyvíjajúce sa vyjasňovanie si vzťahov, aby bolo možné po takto ukončenom strete znova zaútočiť na protivníka, až nebude pripravený na odrazenie útoku; na druhej strane zase nemusí demonštrácia pokorného postoja v niektorých prípadoch viesť k ukončeniu konfliktu, ale vybičovať jeho silu do úplného poníženia protivníka vo svorke-stáde alebo do jeho vyhnania zo svorky-stáda; jedincova porážka v konflikte môže viesť k tomu, že si svoju nespokojnosť s jeho výsledkom vybije na inom, ďaleko slabšom jedincovi, ktorý nemal s primárnym konfliktom vôbec nič spoločné a v tomto sekundárnom konflikte sa tiež prejaví „slabosť“ „vrodenej morálky“, a to možno ešte ďaleko výraznejšie ako v primárnom konflikte. Primárny konflikt môže tiež vyvolať odloženie pomsty na obdobie, než pre ňu podľa názoru „pomstychtivca“ nastanú vhodnejšie okolnosti, a uplatní pri nej svoju ničím neobmedzovanú svojvôľu.

 

Ako ste si mohli všimnúť, HSS môžeme zaradiť do druhej skupiny, t.j. slabo vyzbrojený druh s nízkou morálkou. To je jeho prvotné, zvieracie nastavenie. Lenže už dávno nežijeme v džungli, vybudovali sme obrovskú, na naše pomery vyspelú technosféru. Zrazu sa zo slabo vyzbrojeného opičiaka s nízkou morálkou stal silno vyzbrojený opičiak s nízkou morálkou, disponuje strelnými zbraňami, jadrovými hlavicami. Preto aj v tomto smere stojíme pred jednou z možných variant zániku našej civilizácie.

 

Lenže silnú a slabú výzbroj nemusíme brať len doslovne v podobe „horúcich zbraní“. Ide aj o informačné vybavenie jedinca. Aké je jeho svetonázorové chápanie? Disponuje metodológiou poznania a tvorivosti? Disponuje metodológiou riadenia? Disponuje nevyhnutnou faktológiou? Ak nie, automaticky sa stáva ľahkou korisťou pre tých silno vyzbrojených. Nečudujme sa, že ich to láka, majú slabú morálku. Nehovorím samozrejme o miestnych politických lokajoch a rôznych darmožráčskych celévriťkách, aj keď ich sa to do určitej miery v rámci „opičej „elitnej“ hierarchie“ týka taktiež. Mám na mysli globálne zákulisie, tvorcov biblickej koncepcie.  V skutočnosti musíme my všetci nahradiť ich miesto a každý jedinečne, no kolektívne, tvoriť alternatívnu koncepciu globalizácie. K tomu práve potrebujeme byť

  1. Silno vyzbrojení – T.j. byť „majstrami svojho remesla“ v tej oblasti, v ktorej máme prirodzene svoje talenty, ktoré zveľaďujeme. A musíme taktiež disponovať metodológiou poznania a tvorivosti, niečo na spôsob DVTR a KSB.

 

  1. Mať vysokú morálku. Nehrajme sa na bezchybných, v momente ako znalostne prerastieme globálne zákulisie, môže nás oslepiť moc a v rámci démonských vybavovačiek spôsobíme globálny armagedon.

 

Bohužiaľ, ako si to všímam, väčšina ľudí pracuje buď na jednej alebo druhej komponente. Prvá skupina by skôr alebo neskôr chcela pásť svoje stádo a takto sa postaviť „elitám“, proti ktorým v rámci svojho chápania a ašpirácie dosiahnu. Druhá skupina si uvedomuje potrebu byť láskavými, citlivými, cnostnými bytosťami, no keďže nemajú páru o riadení zložitých sociálnych supersystémov a iných dôležitých veciach, nevyhnutne a zákonite sa stávajú trávou na poli boja skupiny číslo jedna minimálne v podobe negatívnych externalít. Žijeme v komplexnej dobe, kde potrebujeme pokryť všetky aspekty svojich bytostí, prestať byť opičiakmi, stať sa Ľuďmi a začať disponovať vysokou morálkou, všetko ostatné pôjde, čuduj sa svete, „samo sebou“.

 

*http://leva-net.webnode.cz/products/zaklady-sociologie-6/

Ak sa vám tento článok páčil, môžete ma podporiť viacerými spôsobmi:

SK60 0900 0000 0051 2967 7568

 

Ďakujem veľmi pekne, zábava ešte len začína!