Keď sa spýtate priemerného študenta medicíny na očkovanie, tak vám odpovie niečo v duchu „je to najväčší objav v medicíne“ alebo „vyhubili sa tým mnohé choroby“ a tým v podstate debata na tému očkovanie skončila. Vôbec sa im nedivím, keďže žiadne iné informácie sa k nim nedostávajú. Potom tú máme tzv. médiá tzv. hlavného prúdu, ktoré svoju edukačnú činnosť zregulovali do približne takejto reklamy.
Po prečítaní tohto článku sa prosím vráťte späť k tomuto obrázku a porovnajte s novo nadobudnutými informáciami. Upozorňujem, že ani zďaleka nepokryjem všetky aspekty tejto témy.
Dlhodobo mám pocit, že ľudia pohybujúci sa v tzv. mainstreame nemajú žiadne iné informácie ohľadom očkovania navyše a preto sa nečudujem, že nechápu ľudí, ktorí sú voči nemu skeptickí. Oni vidia jedinú možnosť ako zachrániť ľudstvo pred doslova čímkoľvek, práve v očkovaní. Mám pocit, že vôbec nereflektujú argumenty ľudí, ktorí sú skeptickí voči očkovaniu alebo o nich ani netušia, navyše sa ich boja, lebo sa im zrútil celý systém ich presvedčení a cítili by sa ako hlupáci, ktorí boli oklamaní. Pokúsim sa tu napísať pár príkladov o ktorých zrejme netušia ani lekári, ani laická verejnosť. Asi sa zhodneme na tom, že je to téma komplexná a pomerne zložitá. Sám sa jej laicky venujem asi 10 rokov. Nenárokujem si ani právo na posledné slovo.
Historické okienko – tetanus ako príklad
Poďme sa pozrieť trocha do histórie a k hlavnému argumentu, teda že sme vakcínami vyhubili všetky choroby. Na tomto obrázku vidíme ako celosvetovo výrazne klesá úmrtnosť na tetanus vo všetkých vekových kategóriách.
https://ourworldindata.org/grapher/tetanus-deaths-by-age-group
Ďalej tu máme obrázok ako klesá počet prípadov na tetanus v USA od roku 1947, t.j. po zavedení očkovania proti tetanu. Kde sa k tomu píše že „Ojedinelé prípady tetanu sa naďalej vyskytujú u dospelých, ktorí nedostali všetky odporúčané očkovania proti tetanu. Patria sem ľudia, ktorí nikdy nedostali vakcínu proti tetanu, ani dospelí, ktorí nie sú informovaní o svojich 10-ročných posilňovacích injekciách.“ Pomyslíte si, všetko je jasné, pár nevzdelaných, zadubených tmárov, ktorí nie sú dostatočne informovaní o vakcinácii, dokonca aj v takých USA, ešte dostane tetanus.
A teraz prichádza práve tá sranda, pretože keď si pozriete krivky vývoja tetanu v 20. storočí PRED zavedením očkovania, tak zistíte, že klesali už dávno.
A takto podobne je to aj s inými chorobami, proti ktorým sa vakcinuje, ich výskyt a úmrtnosť dlhodobo klesali PRED zavedením očkovania.
Vráťme sa ale k tetanu, čo je to za chorobu?
Niekoľko desiatok rokov dokáže prežiť tzv. tetanová spóra, čo je niečo ako semienko obilia. Nejaví totiž nijaké známky života, nerastie, nedýcha, nepije, neje, neprebieha nijaká látková výmena, nerozmnožuje sa. Ako keby nežila. V tomto stave teda ani nevyrába tetanospazmín (tetanový toxín = jed) a nie je nebezpečná.
Nebezpečnou sa môže stať, až keď sa dostane to nejakej rany, kde
– nie je prístup kyslíka
– je špina
– je voda a ďalšie živiny, potrebné pre rast a množenie tetanových batkérií
To je ale obrovské umenie — poraniť sa takýmto spôsobom. Rozhodne tetanus nehrozí u nejakej povrchovej rany (odrenina, škrabanec, rozbité koleno) a už vôbec nie, ak z nej tečie krv. Tá jednak vyplaví samotné spóry von (ak sa aj do rany dostali), jednak kyslík v krvi (do ktorej sa dostal v pľúcach) neumožní tetanovej baktérii fungovať (a teda tvoriť toxín, a teda škodiť).
Tetanové baktérie sa prirodzene a prakticky vždy nachádzajú v črevách a truse koní. Ak sú hlboké rany u ľudí (či dokonca koní) nakazené tetanovými baktériami, vyrábajú tieto baktérie jed, ktorý spôsobuje chorobu známu ako tetanus. Tetanus mimochodom nemá vôbec nič do činenia s hrdzou. Môžete ísť do chemického laboratória, otvoriť si nádobku s kysličníkom železitým/železnatým (hrdzou), natierať si ho na rameno každý deň a predsa nedostanete tetanus. Môžete si pichnúť do žily čistý kysličník železitý/železnatý alebo ho dokonca jesť, a pravdepodobne z toho ochoriete. Neochoriete však na tetanus.
Jediným dôvodom, pre ktorý je starý hrdzavý klinec spájaný s tetanom, je, že mohol kedysi byť tam, kde boli kone. Počas občianskej vojny v USA (1861–1865) boli kone používané ako nákladné a osobné autá dnes – slúžili na prepravu osôb a zariadení. Vozy, delá, sanitky a dôstojníci boli mobilní vďaka koňom. Kavaléria Konfederácie pod vedením J. E. B. Stuarta a Bedforda Forresta mala tisíce koní a kavaléria Únie ešte viac. V čase bitky pri Chancellorsville v roku 1863 bolo pod velením Georgea Stonemana, generála kavalérie Únie, okolo 9.000 koní (podľa knihy Ernest B. Furgurson: „Chancellorsville, 1863“; New York; Alfred A. Knopf; 1992). Viete si predstaviť, ako museli ich tábory vyzerať?
Prečo tu uvádzam všetky tie čísla o koňoch? Dovoľte mi prejsť k jadru veci: je pozoruhodné, že počas občianskej vojny v USA bolo tak málo prípadov tetanu. Zranenia na bitevnom poli boli početné, veľmi vážne a veľmi špinavé. Krv, zvyšky tiel a konský trus boli všadeprítomné. Prípady tetanu však boli ojedinelé. Tetanus teda hrozí iba u nejakých hlbokých rán v mieste, ktoré je veľmi zle prekrvené, navyše je dokázané, že sa dá liečiť medikamentami, alebo vysokými dávkami vitamínu C. (Frederick R. Klenner: „Significance of high daily intake of ascorbic acid in preventive medicine“;)
Poviete si, no dobre, ale prečo riskovať, tetanus sa znižoval aj pred očkovaním a je malá pravdepodobnosť že by som ho dostal, ale prečo to mám riskovať, keďže sa môžem dať bezpečne a lacno zaočkovať?
A práve tu sa dostávame k tomu, o čom žiaľ študentov medicíny taktne neinformujú a tým nie je toxicita vakcín.
Samostatné vakcíny proti tetanu, dostupné na Slovensku sú:
Alteana (max. 1 mg hliníka)
Tetavax (0,6 mg hliníka)
Vacteta (max. 0,7 mg hliníka)
Podľa FDA sa nesmie prekročiť dávka hliníka 5 microgramov na kilogram váhy denne. Pri jej prekročení výskumy jednoznačne preukazujú mentálne prepady vo vývoji detí. Takto pri prepočte dostane 4kg dieťa desať násobky väčších dávok ako je povolené, dospelý niekoľko násobne. Samozrejme vakcína proti tetanu nie je zďaleka jediná, ktorá je v programe očkovania. Keď sa znovu pozrieme do USA, tak nárast počtu podávaných vakcín priamo koreluje v počtom výskytu autistických detí.
V súčasnosti má už jedno zo 45 detí poruchu autistického spektra. Čím viacej vakcín, tým väčší podiel autistických detí.
https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-1-4614-7438-8_10
Ostatne tak hovoria aj početné VEDECKÉ štúdie, ktoré sú dostupné v slovenčine tu
https://www.slobodavockovani.sk/clanky/temy/autizmus/
Početné prípady a svedectvá rodičov, kedy sa im zo zdravých detí stali po očkovaní autisti sú zdokumentované napr. vo filmoch Vaxxed 1 a Vaxxed 2.
Poviete si, no dobre, možno očkovanie spôsobuje autizmus a je tu korelácia, lenže korelácia neznamená dôkaz (lebo predpokladám, že dané vedecké štúdie si väčšina pozerať nebude, kde to dokázané je…), môže to byť spôsobené aj inými vplyvmi, veď od roku 1990 prudko stúplo napr. aj používanie internetu a tým pádom tam je jasná korelácia autizmu s používaním internetu!
Presne toto napadlo aj mňa a určite existujú aj iné toxické vplyvy ktoré spôsobujú autizmus u detí, lenže viete, v DVTR je taký pojem ako pravdepodobnostná predurčenosť. Tým pádom pokiaľ chceme zdravo žiť, potrebujeme sa zbaviť čo možno najväčšieho vplyvu toxických vplyvov a nie si ho zväčšovať. Ja som sa na to pozrel ešte z iného uhľa pohľadu, t. j. ako sú na to neočkované deti, existujú nejaké štúdie? A tu už to začína byť jednoznančné, nielen že neočkované deti majú rádovo menšiu pravdepodobnosť výskytu autizmu. Oni sú doslova zdravšie na celý rad iných chorôb!
Výpočet rôznych chorôb a ich diametrálne nižší výskyt u neočkovaných detí (modrá) oproti očkovaným (oranžová).
Svoje svedectvo o rozdieloch medzi očkovanými a neočkovanými deťmi podáva aj Dr. Palevsky tu https://otevrisvoumysl.cz/dr-palewski-neockovane-deti-jsou-ty-nejzdravejsi-fakta-o-ingrediencich-vakcin/
Ako vidíme, nejde len o autizmus, ale aj rôzne iné autoimunitné a neurodegeneratívne ochorenia. Je to ako ruská ruleta, lenže v zásobníku je príliš veľa nábojov, vysoká pravdepodobnostná predurčenosť že to schytáte. Upozorňujem, že stále sa bavíme iba o jednom prvku v rámci iba jednej priority všeobecných prostriedkov riadenia.
https://www.youtube.com/watch?v=fuIcKDwy2XI&t
Tu je ešte pár iných príkladov ohľadom chorôb na ktoré sa očkuje:
1. Obrna. Štúdia, nedávno zverejnená časopisom Indian Journal of Medical Ethics (IJME; indický časopis pre lekársku etiku) vysvetľuje, že z klinického hľadiska je NPAFP (non-polio acute flaccid paralysis = akútna chabá obrna, iná než detská obrna (poliomyelitída)) nerozlíšiteľná od ochrnutia na detskú obrnu. Ale podľa Office of Medical & Scientific Justice (OMSJ; úrad pre lekársku a vedeckú spravodlivosť) je NPAFP 2x smrteľnejšia než detská obrna a pred spustením masových očkovacích kampaní v Indii nebola vôbec problémom, hodným zmienky. Vroku 2011, teda v roku, v ktorom bola India vyhlásená za čistú od detskej obrny, bolo hlásených 47.500 prípadov NPAFP, čo je za týchto okolností šokujúco vysoké číslo. Na základe údajov, zozbieraných z indického celoštátneho projektu pre monitorovanie detskej obrny (National Polio Surveillance Project), počet prípadov NPAFP po celej Indii dramaticky rástol priamo úmerne k počtu podaných vakcín proti detskej obrne, z čoho možno vyvodiť, že očkovanie je zodpovedné za podnietenie rapídneho šírenia tejto smrteľnej choroby. Podobne rastie aj počet prípadov VAPP (vaccine-associated polio paralysis = očkovaním spôsobeného ochrnutia na detskú obrnu), čo je ochorenie, prejavujúce sa po očkovaní proti detskej obrne, ktorého paralytické príznaky sú podobné alebo totožné s príznakmi divokej detskej obrny. Nielenže sú paralytické príznaky NPAFP a VAPP typicky oveľa horšie než príznaky ochorenia, spôsobeného divokým vírusom detskej obrny, ale môžu ich sprevádzať aj iné nežiaduce účinky, napr. neurologické poškodenia.
2. Osýpky. Osýpky sú chorobou, ktorú z pokolenia dnešných 60-nikov a starších prekonali skoro všetci. Kedysi boli bežné tzv. „osýpkové večierky“ (measles party). Mamičky s deťmi, čo ešte neprekonali osýpky, chodili za deťmi, ktoré boli práve choré na osýpky, aby si tie osýpkami dovtedy nedotknuté deti odkrútili túto chorobu v detskom veku. V dospelosti totiž mávajú osýpky oveľa častejšie a vážnejšie komplikácie než v detstve. Už z týchto dvoch faktov, t.j. že si osýpkami prešli skoro všetci a že sa matky nebáli dobrovoľne nakaziť svoje deti, vyplýva, že pred vynájdením očkovacích látok boli osýpky považované za takmer bezproblémové ochorenie, ktoré jednoducho patrí k detstvu.
Po pár desaťročiach však dospelo prvé pokolenie očkovaných detí. V pred-očkovacej ére tvorili dospelí len menej než 0,5% chorých na osýpky, dnes sú to desiatky percent. Máme tu pokolenie očkovaných dospelých (20-, 30- a časť 40-nikov), čo neprekonali osýpky a očkovanie ich už tiež nechráni. Trvanie ochranného účinku očkovania sa totiž odhaduje na zhruba 30 rokov a bude postupne klesať, lebo ochranný účinok sa predlžuje každým kontaktom s divokým vírusom (tzv. „prirodzený booster“), pričom možností „stretnúť“ divoký vírus osýpok je dnes už len veľmi málo.
Títo dospelí sú teda náchylní ochorieť na osýpky. Ak by šlo o tehotnú ženu, mohla by následkom ochorenia potratiť. Čo je ešte horšie, drvivá väčšina dnešných a potenciálnych mamičiek malých detí už nemá žiadne protilátky, čo by mohla preniesť skrz placentu a materské mlieko na svoje bábätká v čase, kým sú pre ne osýpky rizikové (cca do 2 rokov). Kedysi bývalo dobrým zvykom dojčiť najmenej 2 roky, čím sa preklenulo rizikové obdobie. Dnes však už máloktorá žena dojčí tak dlho (ak vôbec) a aj keby, nemá protilátky proti osýpkam ani sama pre seba, nieto ešte pre bábo.
Plošné očkovanie proti osýpkam teda z tých najohrozenejších urobilo ešte ohrozenejších. Okrem toho bolo zaznamenaných viacero epidémií osýpok, ktoré sa udiali napriek zaočkovanosti vyše 95%, čo by údajne malo stačiť na zabránenie epidémiám, očividne však nestačilo. Možno teda povedať, že očkovaním získaná kolektívna imunita voči osýpkam je čistou ilúziou. Očkovanie tak jednu (prirodzenú, prekonaním choroby získanú) kolektívnu imunitu zničilo a druhú (očkovaciu) zjavne nevytvorilo – napriek zbožným prianiam epidemiológov.
3. Čierny kašel. Zaočkovanosť proti čiernemu kašľu je v USA vysoká. Podľa CDC ( Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko na kontrolu a prevenciu chorôb; niečo ako náš Úrad verejného zdravotnictva – pozn. prekl.) je 84% detí do 3 rokov zaočkovaných 4 dávkami DTaP.17 V čase, keď deti v USA začínajú chodiť do škôlky, takmer každé dieťa už má za sebou všetky očkovania proti čiernemu kašľu, ktoré odporúča CDC. V roku 2009 bol počet úplne nezaočkovaných detí v USA len 0,06%. Dokonca aj pri super vysokej zaočkovanosti proti čiernemu kašľu v USA a ďalších krajinách (ako Holandsko, Austrália, Fínsko či Kanada), nemožno čiernemu kašľu predísť. Sú na to dva hlavné dôvody.
Po prvé, očkovacia látka proti čiernemu kašľu používaná od 50. rokov 20. storočia nezabránila cirkulácii čierneho kašľa v zaočkovanom obyvateľstve. Neznáme počty detí i dospelých, ktorí dostali všetky vládou odporúčané očkovania proti čiernemu kašľu, môžu dostať a aj dostanú čierny kašeľ, alebo sú jeho nositeľmi bez navonok badateľných príznakov. Pretože imunita z očkovania proti čiernemu kašľu je len dočasná, zdravotnícki predstavitelia teraz odporúčajú mladistvým i dospelým, aby si dali aplikovať posilňovacie (booster) dávky. To však bude aj tak jedno, ak sa ukáže, že vedecké údaje o tom, že baktérie Bordetella pertussis zmutovali a stali sa odolnými voči očkovaniu, sú pravdivé.
Druhý dôležitý dôvod je, že je aj iná baktéria Bordetella – parapertussis – ktorá tiež môže spôsobiť čierny kašeľ. Aj keď sú symptómy nákazy Bordetella parapertussis častokrát menej závažné, môžu vypadať presne ako symptómy Bordetella pertussis. Lekári však len veľmi ojedinele rozlišujú alebo testujú na B. parapertussis. A proti B. parapertussis niet žiadnej vakcíny. Správy o epidémiách čierneho kašľa v Kalifornii a iných štátoch nie sú ničím novým. Každých 4-5 rokov – bez ohľadu na percento zaočkovanosti – je hlásený nárast čierneho kašľa.
Všetko sú to reálne vedecké štúdie, dokumentovateľné fakty, je toho príliš veľké množstvo na jeden blog. Zaujímavé je, že k očkovaniu proti kovidu som sa ani nedostal, je to treba? Ak by som sa mal k tomu venovať a chceli by ste podobný rozbor, dajte mi prosím vedieť.
Prajem všetko dobré
Ak sa vám tento článok páčil, môžete ma podporiť viacerými spôsobmi:
- budete nad ním rozmýšľať
- budete ho zdieľať
- obstaráte si niektorý z mojich kurzov https://konceptual.eu/ponuka-vzdelavacich-kurzov/
- pošlete ľubovoľnú sumu mesačne, napr. 1% zo svojej výplaty na naše občianske združenie
SK60 0900 0000 0051 2967 7568
Ďakujem veľmi pekne, zábava ešte len začína!
