Vybavme si to s konšpiráciami raz a navždy

 

Dostali sme sa do fázy, kedy sa „tam vonku“ nehľadá a neskúma skutočná podstata vecí a javov. Pretože všetko, čo odporuje dominantnému mainstreamovému naratívu (ktorý vôbec nie je konzistentný, tiež sa mení, bohužiaľ stále k horšiemu, čo ho v konečnom dôsledku pochová, ale devastačné následky budeme znášať všetci), je automaticky označené ako konšpirácia alebo hoax. Keďže sa skutočná podstata vecí a javov neskúma, ako môžeme vedieť čo je konšpirácia alebo hoax? No vedieť to nemôžeme, a rieši sa to tým, že keď niečo nejaká „autorita“ označí za konšpiráciu alebo hoax, tak to tak zrejme musí byť, nemusíme sa tým pádom „namáhať“ rozmýšľaním. Takto si to uľahčuje určitá časť populácie. Lenže keďže to tak byť nemusí, padáme v špirále do stále väčších a absurdnejších problémov. Mainstreamový naratív žiadnu definíciu konšpirácie nemá, tobôž nie metrologicky konzistentnú. Jednoducho konšpirácia je všetko, čo je mimo mainstreamový naratív. Aj keby tá konšpirácia bola stokrát pravdou a aj keby dôvody označenia za konšpiráciu by boli stokrát absurdné, raz je to konšpirácia, takže sa baviť nie je o čom… alebo hej?

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa varia konšpiračné teórie. Za tandemovú spoluprácu ďakujem môjmu kolegovi Přemkovi Horskému, ktorého text som upravil a doplnil.

Manipulácia je možná v davo- “elitárnej” spoločnosti vďaka odstupňovanému dávkovaniu vzdelania v pomyselnej pyramídovej, hierarchicky rozčlenenej spoločnosti, kedy je elite poskytnutá čiastočná metodológia a faktologia (len do tej miery potrebnej pre manipuláciu a riadenie davu) a davu je poskytnutá iba obmedzená faktológia bez metodológie, takže si členovia davu nemôžu pomocou metodológie osvojiť “zakázané” vzdelanie, ale ani rozpoznať manipulácie. Manipulácia je tak zahalená zdaním danosti. Zdaním že ide o akýsi prirodzený stav. Prijatím tejto danosti a samozrejmosti neviditeľných okov sa tak dav stáva ľahko ovládaný elitou. Sociológia a psychológia sa tak stáva nástrojom riadenia davu.

“Nechaj to koňovi, ten má väčšiu hlavu”.

Pomocou manipulácie je tak ľuďom znemožnená plná funkcia riadenia, resp. samoriadenie spoločnosti na základe plnej funkcie riadenia, pretože už prvý krok v plnej funkcii riadenia je “podmienený” a to krok identifikácie faktora prostredia, ktorý “tlačí na psychiku”, ktorému čelí rozum, čím vzbudzuje subjektívne potrebu riadenia rôznych životných situácií. Kde nie je faktor rozpoznaný, nie je pociťovaná potreba prijať nejaké opatrenia vo vzťahu k danému faktoru.

Ale čím ďalej tým viac ľudí si uvedomuje, že akosi nie je všetko v poriadku (veľmi mierne povedané).

Pomocou tohto odstupňovaného vzdelania sa spoločnosť delí na personál obslužný (dav) a riadiaci („elity“). Je však potrebné si uvedomiť, že nie nadarmo sa v súsloví davo-“elitárny” používajú úvodzovky, pretože pre nadradené riadenie (pomyselný vrchol pyramídy – GE) sú elity tiež slúžiace kolieska v súkolí ako dav, len majú elity lepšie vzdelanie, faktológiu a hlavne aj čiastočnú metodológiu (Tj. Znalosti sú pre elity čiastočne dehermetizované). Ale nech si elity myslia, čo chcú, nie sú to oni, kto vytvára ideológiu a už vôbec nie celkovú koncepciu riadenia spoločnosti. Defakto sú elity rovnakými zajatcami davo- “elitárneho” systému ako zvyšok davu, avšak vzhľadom k zdrojom nemajú dôvod sa sťažovať na svoje postavenie a s ohľadom na mieru morálky elity je pre nich systém vyhovujúci.

Nižšie uvedené príklady sú bezštruktúrnym riadením riadenia pomocou prekrútenia významu slov a vytvorenie žiadaného obrazu v mysli manipulovaného, ​​ktoré dané slovo vytvára. Používanie tejto manipulácie na účely konania v Davo-„elitarizmu“ prebieha na úrovni:

  • kognitívnej (zmena významu obsahu slov a ich vnímanie v spoločnosti)
  • prekognitivnej (diskusie na danú tému je vopred znemožnená diskreditáciou).

Príkladov bezštruktúrneho riadenia sa dá uviesť celý rad. Napr. princíp divide et impera. Rozdelenie spoločnosti na základe štvania jedných proti druhým, vytváranie obrazu nepriateľa (teda zástupný cieľ pre odvedenie pozornosti od centra riadenia) atď. Klasickým príkladom je vytváranie obrazu Ruska ako nepriateľa alebo za všetko môže Putin a Rusko. Tiež často  sú to hlúpi občania toho ktorého štátu, ktorí nevedia vo svojej zatrpknutosti pochopiť aký skvelý občiansky pokrok pri otváraní ktoréhokoľvek nového okna Overtona zažívame.

Ako sa varia slová?

Populizmus

Pôvodne je populizmus úplne NEUTRÁLNE slovo označujúce politický smer, ktorý hovorí, že v spoločnosti existuje mäsa obyčajných ľudí a „elita“. Dokonca by sme mu mohli dať pozitívny nádych, pokiaľ sú ciele „populistu“ v súlade s biologicky podmienenými potrebami ľudí. Záujmy más obyčajných ľudí a záujmy elít sú rôzne a často protichodné. Populizmus chápe spoločnosť ako Davo-„elitársku”. Ak existuje dav a „elity“ so svojimi protichodnými záujmami, tak v spoločnosti, kde existuje niečo ako slobodné voľby, kde každý od “prvého” do “posledného” disponuje rovnakou silou volebného hlasu, predstavuje dav pre elity problém. Je to pre elity prostý matematický problém. Dav vždy prehlasuje elitu. Ako tomu zamedziť? Resp. ako zachovať ilúziu demokracie a zdanie slobody voľby?

Potrebujete čo najviac ľudí, ktorí majú pocit, že patria k „elitám“ a čo najviac ľuďom z davu nakukať, že sú „elitami“ oproti buranskému davu. Takže postupne pracujete s obrazovou náplňou slová populista a populizmus, aby každý politik, ktorý by snáď chcel obhajovať záujmy obyčajných ľudí, sa musel hanbiť za nálepku populista. Pochopiteľne, že “elity” vždy budú pľuvať na populistov, ale to nie je dostatočné. To je moc málo pľuvancov. Je potrebné aby tí, ktorých populista chce obhajovať, na neho pľuli tiež. A v tom pomôže kombinovaná technika na úrovni lexikálne-kognitívne, technika varenia slov. Dáte slovu populizmus pejoratívny nádych dlhodobou prácou v médiách a využitím psychológie dáte časti davu pocit “elitárstva”. Tým eliminujete dôsledky “demokratického” zriadenia, keď každý má hlas, ale nepotrebujete, aby mal vplyv. Je to celkom jednoduché. A účinné.

Chápanie nejakého slova je vždy spojené s vytvorením obrazu v mysli. Ak sa v mojej mysli nevytvorí žiadny obraz, slovo nechápem. Alebo môže existovať opačná vec, mám nejaký obraz, ale chýba mi pre to slovo. V oboch prípadoch nedokážem presne pochopiť daný jav, alebo ho pomenovať. V tom prípade nie som schopný uchopiť nejaký proces a adekvátne naň reagovať.

Keď neviem, ako sa riadia spoločenské supersystémy, som vždy len riadený bez možnosti obrany. Sú jednoduché slová ako jablko, ktoré vytvoria v mojej mysli jednoduchý obraz. Potom sú slová abstraktnejšie, ktoré obsahujú pokojne viacúrovňovú informačnú matricu, ktorá vytvára zložitejšie obrazy v mysli, procesy. Čím jasnejší je obraz, tým lepšie je chápanie. To dôležité na slovách je, že nielenže vytvárajú obrazy v mysli, ale najmä formujú myslenie. Myslenie je formované jazykom, slovami a obrazmi spojenými s týmito slovami v mysli.

Jazyk teda formuje myslenie, tým aj chápanie a konanie.

Konšpirácie

Jedinec, firma, spoločnosť, vlády, tajné služby, nadnárodné spoločnosti, atď. vždy robia niečo, o čom nechcú, aby sa ľudia dozvedeli z dôvodu, že to napr. nie je až tak legálne, alebo je to priamo nelegálne alebo v rozpore so záujmami väčšiny. Ak ste dostatočne chápaví, tak viete, že akékoľvek konanie vždy generuje chyby či už z dôvodu ľudského faktora, či z dôvodov čisto objektívnych okolností. Pokiaľ sa nedá zabrániť tomu, že niečo „praskne“, musíš eliminovať prípadné spôsobené škody. Konšpiračná teória je pôvodne úplne neutrálne označenie pre nejaké tvrdenie, že to a to má kriminálne či zločinecké politické pozadie. Dokonca som natrafil aj na potenciálne pozitívny význam v zmysle „spoločné záujmy“.

Nebudeme si predsa nahovárať, že sprisahanie neexistuje, že vlády, tajné služby, korporácie vždy konajú čisto, legálne, mravne. Z histórie máme dosť a dosť príkladov. Domnievať sa, že dnes už sa pikle nekujú je dosť naivné. Tak ako eliminovať negatívne následky, keď niečo praskne? Napr. začneš pracovať s neutrálnou informačnou matricou slova konšpirácia.

Toto slovo totiž nikoho zatiaľ nepoburuje (keby sa na to pozeráme v minulosti) a konšpiračné tvrdenia môžu brať ľudia vážne, nedajbože rozmýšľať nad nimi a následne chápať súvislosti, ktoré ako „elitár“ nechceš aby chápali. Máš však dosť zdrojových možností ako pracovať s informačnou matricou a ovplyvňovať vnímanie ľudí. Trebárs pomocou médií.

Ako sa to robí? Nájdeš typického blázna, cvoka, čo si dáva alobal na hlavu, píše nezmysli a dáva ich absurdne dokopy a začneš pre takých ľudí používať neutrálne slovo konšpiračný teoretik. Teda dávaš do súvislosti blázna čo píše hlúposti a slovo konšpirácia. Vždy sa nájde dosť cvokov, čo píšu o jašteroch, základniach na Mesiaci, teleporte na Mars, o tom že vo vnútri Zeme je ešte jedna dutá atď. Dáš im možnosť sa vyjadriť vo verejnom priestore a obrátiš na ne pozornosť verejnosti. Vytváraš infopole. Keby takí cvoci aj neexistujú, vieš si také stránky vyrobiť a pri dnešnej odstupňovanej úrovni vzdelania sa niektorí z davu na to určite chytia.

No a keď na to niekto poukáže, potom to už dáš všetko dokopy, že sú to všetko nezmysly a konšpirační teoretici sú banda bláznov. Dosiahol si toho, že slovo konšpirácia má z neutrálneho významu pejoratívny význam a väčšina si pri slove konšpirácia, ktorou môže byť označené akékoľvek tvrdenie, ťuká na čelo a nechce s tým mať nič spoločné. V ich mysli je toto slovo razom spojené s negatívnym obrazom vďaka zmene informačno-lexikálnej matrice podoby slova, ktorú nesie. Lebo keď raz bola nejaká hlúposť označená ako konšpirácia, tak všetko, čo označíme ako konšpirácia už bude hlúposť, aj keď to nikto nedokázal a neodôvodnil, pretože to napr. hlúposť nie je. No a keď dôjde k naozajstnému prasknutiu prúseru vďaka chybe v riadení, máš tu pre tých, ktorí to zachytia, slovo konšpirátor. Ľudia si nad ich tvrdením zaklopú na hlavu aj keby to bola čistá pravda, dávala zmysel, bola podložená a potvrdená životom, lebo veď to bolo označené za konšpiráciu…

Teda, keď niekto poukáže: “Ale takto to nie je. Za tým je toto ….!” Odrovnáte ho jednoducho: “To čo tu hovorí tento pán / pani je zaujímavé … Ale ja nie som moc priaznivec konšpiračných teórií ….” A máš skoro vyhraté.

Voilá! Eliminoval si nepríjemné dôsledky chýb v riadení.

Pamätáme na tzv. Aféru PizzaGate? Tu prebehlo vyriešenie “prúseru” (prevalení sa informácií na verejnosť) pomocou diskreditácie a prevzatie informačného riadenia nad šírením “konšpirácie”. Wikileaks zverejnil veľmi závažné e-maily. Ak ste ich čítali, iste ste zhodnotili, že objektívne ide minimálne o závažné a odôvodnené podozrenie ohľadom zneužívania detí. Ako to vyriešili? Prevedením celej veci do krajnosti dovedenej konšpiračné teórie so všetkými aspektmi alobalových čiapočkárov. Našli a vytipovali človeka, ktorý pod deformovaným informačným vplyvom vzal zbraň a takmer došlo k streľbe v jednej pizzerii kde ani tzv. „pivnica“ nebola. A tak nasledovalo: “Pozri, kam tieto absurdné konšpirácie vedú. Skoro došlo k tragédii. Už toho nechajte”…

A celá vec utíchla. Tým došlo k vyriešeniu nechceného presiaknutia informácie na verejnosť. K tomu nutne tu a tam dôjde, lebo k takýmto prienikom informácií na verejnosť štatistickým predurčením dôjsť musí, dokonca vďaka zrýchlenému sociálnemu času toho bude iba viacej, veď v poslednom čase sa doslova roztrhlo vrece s „konšpiráciami“ a „hoaxmi“. Musíte mať po ruke metodiku, ako riešiť takúto situáciu. Tým je práve neutralizácia celej veci pomocou informačného riadenia konšpirácií. Nemáte kapacity a nemáte ako vyvrátiť to čo je pravda a nesedí vám to biznisu? Označíte to za hoax a konšpiráciu…

Ak sa vám tento článok páčil, môžete ma podporiť viacerými spôsobmi:

SK60 0900 0000 0051 2967 7568

Ďakujem veľmi pekne, zábava ešte len začína!