Úvod
Cieľom tejto analytickej správy je sa pozrieť sa na postuláty Slovenského Podielového Družstva Rod (SPDR) a teoretické možnosti existencie a realizácie týchto postulátov. Ciele, zamerania a všetky relevantné informácie nájdete na ich webovej stránke https://spdr.sk/
- Ekonomický pohľad
1.1. Východiská zdravej ekonomiky a súčasný stav
Peniaze, keby sme ich brali tak, ako by sa mali brať vo svojej podstate, sú najvšeobecnejšie vyjadrená informácia o tovare alebo službe. To znamená, že sa môžeme dohodnúť, v čom túto informáciu budeme vyjadrovať. Peniaze budú teoreticky čokoľvek, pokiaľ sa na tom zhodneme „všetci“. Dôležité je, že budú podávať informáciu o tovare alebo službe. Tú informáciu môžeme prenášať na „akomkoľvek hmotnom“, papierovom alebo elektronickom nosiči. Vzhľadom na to, aby bol finančný systém ako krv ekonomiky národov stabilný, musí mať daná mena, nech je akákoľvek, stabilnú hodnotu cien, ktorá je metrologicky konzistentná a odráža objem výroby cez danú menu. Súčasný model riadenia ekonomiky pochopiteľne nič také nemá, funguje na báze prakticky nekontrolovateľného tlačenia peňazí, ako môžeme vidieť na grafe napr. tu. Vidíme, že objem peňazí v obehu neodpovedá reálnej produkcii v ekonomike. Tieto aktivity tým pádom samozrejme neriešia skutočné problémy v ekonomike, naopak ich zastierajú, snažia sa ich neefektívne sanovať a naopak, spôsobujú ďalšie sekundárne obrovské problémy, napr. infláciu.
Môžeme sa teda zhodnúť na tom, že ekonomika štátov kolabuje a treba „niečo“ robiť. Vieme prečo a vieme čo…? Zrejme preto vznikla iniciatíva SPDR, ktorá deklaruje vlastníctvo všetkého zlata sveta, ktoré ide prerozdeľovať. Lebo veď potrebujeme stabilnú hodnotu cien. To má vyriešiť zlato, resp. návrat ku zlatému štandardu. Iróniou je, že samotné zlato by mohlo byť v tejto fáze ekonomiky v najlepšom prípade iba medzikrokom ku skutočnému invariantu (pozri záver ekonomickej časti), no oveľa pravdepodobnejšie definitívnou katastrofou. Prečo? Veľmi dobrý dokument o tom má profesor Katasonov tu. V krátkosti, objem zlata v ekonomike neodzrkadľuje skutočný stav v ekonomike, ani objem peňazí v ekonomike. Navyše, návrat ku zlatému štandardu by znamenal, že nie je možné v ekonomike vyrábať nič nad mieru nového prírastku zlata v ekonomike, lebo by neboli peniaze, t.j. by nebolo možné tieto produkty navyše čím „kryť“, čo by znamenalo kolaps výroby.
1.2 Nie všetko zlato, čo sa blyští
Aj keď podľa kapitoly 1.1 nie je téma zlata vôbec podstatná, na mieste stojí otázka, disponuje SPDR zlatom, o ktorom deklaruje? International Tresaury Fund sa veľmi podobá slovnému spojeniu International Monetary Fund, čo by vyvolávalo zdanie nejakej kredibilnej, svetovo uznávanej inštitúcie. Lenže ITF samozrejme nie je IMF. Je to niečo podobné, ako keby ste si vytvorili organizáciu International Silver Fund a deklarujete v nej, že máte všetko striebro sveta a niekto iný si zase spraví organizáciu International Directorate Fund a bude tvrdiť, že je riaditeľom zemegule a všetci ho musia poslúchať.
Tým sme to mohli skončiť, no poďme trochu k celkovej podstate. Tu je príklad úlohy zo školskej učebnice pre základné školy (úryvok z Vody Mŕtvej, II. Zväzok): Z jedného bazéna tečie potrubiami do druhých 22 bazénikov voda. Deti, koľko vodičky zostane v nejakom bazéne, ak ujo uzavrie kohútik tu, a otvorí ho zasa tam? Výpočty pri projektovaní vodovodných, elektrických a iných sietí sú postavené na zákonoch Gustáva Roberta Kirchhoffa (r. 1824 – 1887).
Kirchoffov zákon, hovoriaci, že „KOĽKO NIEKDE NIEČOHO VTEKÁ, PRESNE TOĽKO ODTIAĽ TOHO ISTÉHO I VYTEKÁ“, sa v podstate vo vzťahu k akýmkoľvek sieťam javí byť zákonom zachovania množstva(kvantity) technologických prostriedkov. Vo vzťahu ku kreditno-finančnému systému spoločnosti to znamená, že ZISK CELEJ SPOLOČNOSTI sa úplne presne rovná rozdielu medzi:
- A) emisiou platobných prostriedkov, uskutočňovanej štátom, bankami, akciovými spoločnosťami, klenotníckym priemyslom a falšovateľmi peňazí
- B)
skutočným úbytkom peňažných prostriedkov dôsledkom sťahovania opotrebovaných peňazí z OBEHU, stratou hodnoty cenných papierov, zničením peňazí pri nešťastiach, stratách, pašovaním hotovosti za hranicu atď. Čiže keby SPDR nalialo všetko zlato sveta, ktoré (ne)má, do ekonomiky, neudialo by sa, okrem katastrofy nič. Lebo pokiaľ sa bavíme o zdravej ekonomike a definície peňazí na začiatku, tak peniaze nemôžu nechýbať a teda žiadne zlato nám netreba*1. V nezdravej ekonomike chýbajú peniaze preto, lebo sú odsávané cez úrakovinu (úrok je rakovina, čo zožiera ekonomiku) a na degradačno-parazitické potreby (t.j. také, ktoré likvidujú geneticko-duchovný a tvorivý potenciál Homo sapiens). V zdravej ekonomike však môžu chýbať intelektuálno-riadiace kádre, pracovné ruky, suroviny atď. No nikdy z princípu v zdravej ekonomike nechýbajú peniaze.
Z tých istých Kirchhoffových pravidiel vyplýva nevyhnutne aj to, že akýkoľvek súkromný zisk sa skladá z
1) niekoho strát, prípadne
2) nejakej časti emisie.
Z tohto dôvodu je štatisticky predurčená sporadická, alebo neustála stratovosť produkcie(výroby). Ak niet žiadnej stratovej výroby, tak je zisk ktorejkoľvek z nich iba časťou z emisie. Pritom je však myšlienka mnohých zástancov „voľného trhu“ o ziskovosti (bezstratovosti) všetkých, iba krátkodobou etapou a ilúziou v rámci celkového fungovania kreditno-finančného systému.
SPDR teda ponúka víziu ekonomiky sľubujúcu číre sny a želania, bez akejkoľvek reálnej cesty k nim. Jediný ako-tak stabilný invariant cien sa javí v súčasnosti byť kilowathodina elektrickej energie, koniec úžery a metrologicky stabilné uspokojovanie demograficky podmienených potrieb obyvateľstva (také, ktoré podporujú a rozvíjajú genetický a tvorivý potenciál Homo sapiens). Každý štát vie, čo sa u neho vyrobí a vie to odmerať. Je dostatočne univerzálny na to, aby sa na ňom zhodli všetky štáty sveta, ktoré budú chcieť žiť konceptuálnej civilizácii smerom k Ľudskosti.
- Konceptuálny pohľad
2.1 Kto je kto?
SPDR sa javí byť ako iniciatíva napojená na Azerbajdžan, sídli na Hviezdoslavovom námestí v budove, ktorá slúži ako detašované pracovisko Azerbajdžanského veľvyslanectva vo Viedni, čo by potenciálne indikovalo iránske krídlo globálneho prediktora.
Na to aby bol centrálny postulát – prebrali sme kontrolu na Svetovými zásobami zlata – pravdivý, muselo by ísť o operáciu globálneho prediktora (GP). Inak to nie je možné. AK ide o operáciu GP, ide o imitačno-provokačnú činnosť. Je samozrejmé, že GP vidí, že speje ku globálnej kríze a má pochopiteľne záujem podporiť vývoj smerom k svetovému usporiadaniu, ktoré by bolo viac v súlade s vývojovým cyklom tejto planéty, aj s procesmi v rámci našej slnečnej sústavy a ďalej. No a ako to už má vo zvyku, chce z tejto zmeny ťažiť. GP diverzifikuje svoje aktíva a paralelne podporuje množstvo zdanlivo protichodných procesov a stratégií rozvoja. Čokoľvek iné by znamenalo destabilizáciu procesov za mieru kontrolovateľnosti. Jednak podporuje bábkové svetové elity žijúce ich sen o znižovaní uhlíkovej stopy a prechode na spoločenský model postavený na udržateľnom raste. Show must go on. Zároveň vie, že voči status quo sa na celom svete tvorí stále väčšia rezistencia a ľudia zo systému vypadávajú tak nadol (systém na nich naserie, vojna, hlad, chudoba, smrť), nahor (autentické formy prebudenia stimulované dobovo aktuálnymi duchovnými prúdmi postavenými na vedomej integrácii), aj do strán (zdanlivé formy prebudenia stimulované protisilami vývoja pôsobiacimi z duchovného sveta v pozícii zvodcov). To, že ľudia vypadávajú nadol by ho nijako zvlášť netrápilo. Proste chrobač. Aj tak je toho veľa. To, že ľudia vypadávajú nahor je prúser. To je vážna hrozba. Nie je možné sa do nej nabúrať, lebo je dobre krytá. Je možné podporiť vypadávanie do strán, tak aby sa pôsobenie vypadnutých nahor stratilo v mori nezmyslov. Tam je veľmi veľa investícií s cieľom kontrolovať prirodzenú túžbu po prebudení a slobode prostredníctvom imitácií.
2.2 Korene „slovanstva“
V slovanskom svete je jedným z hlavných prúdov vypustených do sveta za týmto účelom systém slovanských véd, podľa ktorého sú Slovania tou najstaršou a najmocnejšou civilizáciou, proti ktorej sa ale temné sily spikli a prepísali dejiny do podoby v akej ich poznáme dnes. Zistiť presné zdroje odkiaľ sa tieto informácie berú? Vedie to nikam, do absurdna – pochopiť sa to dalo len ako duševná porucha (zo strany tých, čo tomu veria) alebo drzý podfuk (zo strany tých, čo to vytvorili), či kombinácia oboch. Človek sa tu stretáva s takýmito príznakmi:
– pseudohistória, ktorá sa nikdy neodohrala (Rusi založili Rím…)
– pa-lingvistika, ignorujúca skutočnú jazykovedu (angličtina vznikla degeneráciou z ruštiny)
– žiaden rozdiel medzi duchovnosťou a fantáziou
– efektné videá, kde známe informácie sú implicitne pomiešané s dezinformáciou
– netransparentnosť, anonymita, nerozlúštiteľné skratky inštitúcií a pod.
Samozrejme práca na druhej, chronologickej priorite OPR sa diala vždy a preto je množstvo interpretácií v histórii prekrútených. No za to, že vieme, že históriu píšu víťazi, nemáme právo vymýšľať si svoju pseudohistóriu. Aj keď v týchto prúdoch chýba elementárna racionalita, valia sa k nim masy frustrovaných hľadačov, ktorí chcú ľahké odpovede (slabá duša vedomá)*2, no hlavne, chcú niekam patriť (silná duša pocitová)*3. Vnímali sme, že hlavným cieľom iniciatívy je konceptuálna príprava na…niečo. Toto nám na to „niečo“ sedí. Myslíme si, že množstvo účastníkov rôzneho „alternatívneho vzdelávania“ tam svoje prostriedky vloží.
AK je za tým GP, sú tam veľké finančné prostriedky a niečo sa v malom, v rámci testovania tohto nového modelu riadenej kontroly, určite začne diať. To, čo to bude, bude úmerné kvalite nápadov a zhromaždenej ľudskej bázy. Nevieme to posúdiť. Aj v tom najlepšom možnom prípade to nebude v konečnom dôsledku slúžiť Človečiemu princípu. Vzhľadom na to absolútne, jalové vákuum a ideovú sterilitu všade okolo, to má potenciál sa rozliať priestorom. To, nakoľko stabilný a trvalý bude ten proces rozlievania, ako rýchlo bude devalvovať, alebo nakoľko takmer okamžite spľasne ako prázdna bublina, bude otázkou kvality nápadov a ľudských zdrojov, ktoré to pritiahne.
AK za tým nie je prediktor, ale nejaká samostatná slovanská duchovná centrála, ktorá sa takýmto spôsobom snaží o vytváranie bázy pre svoj rodiaci sa civilizačný model, bude to zaujímavé sledovať. Finančné krytie tam asi bude, ale rozhodne nie neobmedzené. Preto potreba vstupných aktív podielnikov. Aj keď to bližšie nesledujeme, vnímame, že v Rusku pôsobí viacero duchovných hnutí zameraných na tvorbu nového civilizačného modelu, nakoľko vieme však veľmi navzájom nespolupracujú. Lebo veď tak isto je to aj na Západe. Podľa tohto ide o White spiritual boy global corp. Celkovo však materiály nasvedčujú na iránske krídlo GP.
2.3 Zhrnutie
Stojíme 100% za nevyhnutnosťou komunitou podporovaných projektov so zrením/smerovaním ku nezastupiteľskej samospráve. Trochu nás mrzí tá naša západno-východná krutihlavosť, pre ktorú nevidíme vlastné duchovne-činné korene: od Jana Husa k Samuelovi Jurkovičovi, od Petra Chelčického k Tomášovi Baťovi a Ctiborovi Bezděkovi (až k Dubčekovmu teamu), od Paracelsa i Ite Wegman, od Albrechta Duerera cez J.W.Goetheho po Rudolfa Steinera v súbežnom nemeckom kultúrnom okruhu, v rámci vývojového „vrkoča“ strednej Európy.
Nahradenie jednej globálne centrálnej inštitúcie inou globálne centrálnou inštitúciou by nám nepomohlo, iniciatíva musí ísť zdola, od ľudí chápajúcich výzvy doby. Čo sa týka správy peňažných prostriedkov, cestu k zmene vidíme v znovuvybudovaní miestnych peňažných ústavov (miestne banky a investičné fondy, vzájomné poisťovne…) a ako bolo spomenuté v ekonomickej časti, metrologicky konzistentnou, stabilnou hodnotou cien. Táto zmena sa však v našom jazykovom okruhu zatiaľ zjavne nedeje ani v zárodku, ani na úrovni pojmov. Keď si zadáte do vyhľadávača pojmy ako miestna banka, vzájomná poisťovňa, tak vám to nenájde žiadne relevantné odkazy, prinajlepšom iba nejaké pochybné anonymné weby s automaticky prekladanými článkami. To znamená, že o týchto veciach v našich končinách neprebieha verejná debata, výnimkou je iba KSB komunita ohľadom kilowatthodín. A keď sa o niečom nehovorí, tak sa o tom asi ani neuvažuje. Takže ak si želáme ozdravenie peňažnej sústavy, treba sa podľa nás vrátiť o veľa krokov späť – k ujasňovaniu si princípov a pojmov, a snáď aj k preskúmaniu toho, čo sme tu už v tejto oblasti mali a prišli sme o to. A či by sa niečo z toho nedalo obnoviť, možno aj čiastočne prispôsobiť novým podmienkam. Ale musí to vyrásť od semienka, našim vlastným úsilím, nie že „tu máte hotový blahobyt na tácke, stačí sa pridať do systému“.
Takto nekomunikuje duša vedomá (ani nič vyššie). Duša vedomá komunikuje jasne, transparentne, prihovára sa k morálnemu jadru bytostného Ja a prvé jej slová určite nie sú – máme nevyčerpateľné more peňazí, pomocou ktorých môžete všetky vaše sny premeniť na skutočnosť. Keď si to vztiahneme na náš metafyzický obraz sveta, jediný, kto má moc niečo také ponúkať je tento tu: „Opäť ho pojal diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal mu: Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi. Vtedy mu povedal Ježiš: Odídi, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť! Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.“
- BONUS – Osobný dojem jedného z účastníkov akcií SPDR
„Navštívil som 5 buniek. Sú medzi nimi slovanskí hej-pohania, ale aj
triezvo uvažujúci, pre ktorých je dnešný stav tak neuveriteľný, že sú
ochotní veriť aj neuveriteľnosti “prerozdelenia zlata rabom”. Faktorom
je decentralizovaná štruktúra “schémy” a to, že sa za každú cenu
oslovujú “svetlý brat” ich zatiaľ vyrušuje málo. Modus operandi je
zatiaľ kompulzivne teoretický – nič nerob, len dumaj, organizuje sa, čo
budete robiť, keď príde “zlato”. Hlásajú, že chcú zaviesť kopné právo a medzi sebou sa oslovujú “svetlí”. No stačí si preštudovať ich stanovy družstva a hneď sú tam zásadné
otázky, ktoré keď som položil, dostal som odpoveď “Po vstupe do družstva
dostane každý školenie na pochopenie stanov”.
Je to veľmi elaborovaný plán a musím uznať, že fantáziu MLM ľudí veľmi
roznietil scientologický postup „osvety“. Celé to vnímam ako ďalší bojový front otvorený diablom. Podchytávajú ľudí, čo cítia, že pliagovyznanie nie je pre nich a čo cítia, že
politici a bankári ich ožobračujú. Cítia, no nevedia ako a prečo. Tak im
diabol ponúka možnosť inej cesty do pekla…
Ešte stále chodím na ich seansy, lebo je podnetné, ako šikovne
manipulujú človekom a ten tak pekne reaguje. A pre ich vlastné „hodnoty“
si musia vypočuť moje otázky a musia odpovedať, čo v manipulovanom
vyvoláva ďalšie otázky.
Tam nič nezmením, ale je to super škola, kde je mojou úlohou udržať niť
myšlienok, zabrániť zahmlievaniu a získať argumentačnú prevahu nad
sofistom. Žasnem, ako sú argumentačné techniky politikov (aj nášho
primátora) rovnaké, ako týchto Rodo-vodcov.“
Autorský kolektív
*1 – Pretože peniaze sú informáciou o tovare alebo službe. Resp. inak povedané, štát má plán podľa počtu obyvateľov koľko demograficky podmienených statkov treba vyrobiť (byty, školy, topánky, ošatenie, jedlo, etc.) podľa toho emituje konkrétne množstvo obeživa. Množstvo nových peňazí v obehu (bez úroku) = množstvo vyrobených statkov. Nie je ani inflácia, ani deflácia. Resp. ešte o krok ďalej – za piesok na pláži neplatíte, neplatíte za čistý vzduch (zatiaľ,uf), pretože týchto statkov je dostatok. Tzn. výška ceny tovaru alebo služby je v konečnom dôsledku výsledkom chyby riadenia ekonomiky/ich nedostatku. Viac o tom písať by už vyžadovalo nadmerný priestor a čas.
*2 – Národom, prostredníctvom ktorého sa západné ľudstvo spojilo s impulzom intelektuálnej duše, boli Gréci. Podobne ako v ére duše pocitovej, aj v tejto dobe pôsobili niekoľkí jednotlivci schopní priameho spojenia s duchovným svetom, ktorí sa stali kultúrnymi vodcami starovekej Helady. Pokiaľ však išlo o zvyšok populácie, tí, čo už začali rozvíjať intelektuálnu dušu, ako napríklad sofisti, skeptici, cynici a epikúrejci, sa cítili ako plne oprávnení odmietnuť vieru v duchovnú skutočnosť. Aj táto početnejšia skupina však vo vzťahu k ostatnej populácii tvorila len relatívne malú zložku spoločnosti, ktorej väčšia časť aj naďalej zotrvávala v mýtickom móde vedomia spojenej s pocitovým prežívaním. Pre túto väčšinu boli zvonka vkladané a pasívne prijímané náboženské tradície a ceremónie stále tou hlavnou garanciou uchovania spoločenského poriadku. Interakcia medzi týmito troma skupinami bola v praxi mimoriadne komplikovaná, čo sa odrazilo aj na množstve problémov, ktorým museli grécke mestské štáty čeliť. Napriek lokálnym rozdielom v pomeroch dominantného typu vedomia je však možné v premenách spoločenského usporiadania typického pre tieto štáty vnímať pomerne jednotný vzorec. Zatiaľ čo národy, ktorých úlohou bolo vyvinutie pocitovej duše, boli prostredníctvom svojich vodcov vedené vyššími duchovnými bytosťami, Gréci opustili tradičné monarchické štruktúry už na samom začiatku formovania ich mestských štátov. A hoci zďaleka nie všetky z týchto útvarov boli ochotné zaviesť ako hlavný prvok spoločenského poriadku demokraciu, kde zvolené zastupiteľstvo reprezentovalo kolektívnu vôľu občanov, vo všetkých z nich došlo minimálne k nahradeniu monarchie oligarchiou, pri ktorej vláda jedného, v ideálnom prípade božsky inšpirovaného vládcu, ustúpila vláde širšej, záujmovo pomerne diverznej skupiny individualít.
*3 – Úsvit éry duše pocitovej je možné historicky datovať ku koncu štvrtého tisícročia pred Kr., do doby vzniku Sumerských mestských štátov a Egyptského kráľovstva. Počiatok týchto starodávnych civilizácií je spojený s objavom písma a tento zásadný objav umožňujúci prenos vnútorných obrazov do podoby vonkajších symbolov pochopiteľných ľudskou mysľou, je možné vnímať ako ten najtransparentnejší poukaz na celkový charakter týchto kultúr, ktorých hlavnou úlohou bolo zniesť duchovný svet nadol, na fyzickú rovinu. Nie je vôbec náhodou, že začiatok tejto éry (približne 3100 pred Kr.) sa v ezoternej literatúre prelína so začiatkom Kali Yugy, temného veku trvajúceho až do začiatku 20. storočia. Počas tohto obdobia schopnosť priameho vnímania duchovného sveta u ľudí takmer zanikla a bola uchovaná len u veľmi malého množstva vysoko vyvinutých individualít. Ľudia v tomto vývojovom štádiu zatiaľ nedokázali konať nezávisle, ako plne sebavedomé bytosti, pretože ich individuálne Ja v tejto dobe ešte nebolo plne vtelené – dokonca aj na samom konci tohto obdobia ani tí najvyvinutejší jednotlivci ako židovskí proroci alebo egyptskí faraóni nemohli byť považovaní za úplne autonómnych, pretože podľa Steinera vždy, keď podnikali nejaké dôležité kroky, konali pod vplyvom inšpirácie vyšších bytostí. To je zrejme jedna z príčin, pre ktorú sa monoteizmus ako nová osobná forma vzťahu medzi ľudskými bytosťami a božstvom mohla objaviť až na sklonku obdobia pocitovej duše, v prelomovom období, keď už ľudská psyché začala vstupovať do novej vývojovej fázy. To, že tento vysoko abstraktný vynález v podobe nového typu vzťahu medzi človekom a božstvom bol akceptovateľný len pre rodiacu sa intelektuálnu, no nie pre pocitovú dušu, sa veľmi jasne odráža aj v neúspešných snahách egyptského faraóna Achnatona, ktorý sa ako vysoko vyvinutá individualita ďaleko presahujúca úroveň jeho doby pokúsil zreformovať egyptské polyteistické kulty a nahradiť ich monoteizmom koncentrovaným na solárne božstvo – Atona. Jeho snaha vyvolala hnev celej spoločnosti a jeho reforma neprežila jeho smrť.
